::: FilmBlog :::

Báthory mala fantastické PR. Dlho sme na ňu čakali, termíny sa prekladali a informácie čo občas unikli boli také hmlisté, že bolo treba zapájať fantáziu aby si človek vyskladal nejakú mozaiku. Čo si viac film môže želať. Fantastické je aj nasadenie filmu. Napríklad v Bratislave sa hrá takmer každú hodinu. Tvorcovia sa na záujem pripravili. Ak patríte do klubu, ktorý má Jakubiska rád, toho klasického starého Jakubiska s jeho filmovou poetikou, cigáňmi, perím a vlkmi, prídete si na svoje. Je to svet, ktorý pozná a vie sa v ňom orientovať dosť dobre na to, aby o ňom točil filmy. Už žiadne avandgardné post coitá. Zase opäť doma na vlastnej pôde. Bátorička je dramatická, výpravná, Jakubiskova. Zdá sa však, že ešte stále veľa kritikov očakáva že Juraj Jakubisko natočí undergroundový film plný novátorských myšlienok a netrtadičného spracovania. Alebo očakávajú hollywoodsky kasový trhák. Za filmom je vidieť kus odrobenej poctivej práce. Kostými, scény...cez herecké výkony až po vybrané lokácie. Isteže, kto chce psa biť, palicu si nájde. Ako každé ľudské dielo aj toto má pár chýb. Mali by sme sa ale tešiť, že režisér zo Slovenska mal veľký chlpatý cieľ a podarilo sa mu ho splniť. Želajme mu preto úspech. Film by si mali pozrieť aj takí nedočkavci, ktorým pomalý dej filmu pôjde určite na nervy. Je sa totiž na čo pozerať aj keď sa nič nedeje.

Film o filme: